Arcibiskupský palác

Stavbe paláca museli ustúpiť dva gotické domy, jedným z nich bol dom oltárnictva sv. Jána Krstiteľa, združenia starajúceho sa o údržbu a náklady na oltár sv. Jána Krstiteľa z farského kostola. Oláhov nasledovník, arcibiskup František Forgáč palác obohatil o neskororenesančný hlavný portál a reprezentatívne schodisko. Z jeho iniciatívy vznikol aj pôvodne samostatne stojaci objekt archívu, nachádzajúci sa oproti bočnému vstupu do farského kostola. No keďže budova vyrástla na mestskom pozemku, magistrát jej výstavbu podmienil dočasnosťou užívania na dobu prítomnosti kapituly v Trnave. Po jej odsťahovaní mala byť odovzdaná mestu, no arcibiskup nechal archív prepojiť s palácom. Tým sa začal dlhoročný vzájomný spor, v ktorom nakoniec rozhodol kráľ v prospech kapituly. O polstoročie neskôr bol k palácu pričlenený aj pôvodne tiež samostatne stojaci dom slovenských kazateľov, nachádzajúci sa pri hradbách. Čiastočnú predstavu o personálnom zložení poskytuje zachovaný súpis miestností z roku 1776. Okrem Jeho vznešenosti – arcibiskupa tu prebývali pohárnik, komorník, provizor, notár, kontrolór, sekretár, ale tiež hajdúsi i rodinní príslušníci. Hospodárske zázemie zabezpečoval rezidencii patriaci pozemok s majerom nachádzajúci sa oproti, na rohu námestia a dnešnej Haulíkovej uličky. Arcibiskupský úrad tu sídlil do konca 20. storočia, keď sa presťahoval do zrekonštruovaného Šľachtického konviktu.

Zdroj obsahu: Mesto Trnava