Dom kultúry
    Pamiatky
    Pracujem ...

    Dom kultúry

    Dom kultúry dnes patrí medzi najkontroverznejšie stavby v centre mesta. Jeho exponovaná poloha priamo na Trojičnom námestí pripomína nešťastný osud historického centra v druhej polovici 20. storočia.
    Čítať viac

    Galéria

    Dom kultúry
    Dom kultúry
    Dom kultúry
    Dom kultúry
    Dom kultúry
    Dom kultúry

    Popis

    V prípade budovy Domu kultúry ROH je však hneď niekoľko pozitív, ktoré ospravedlnia realizáciu takejto stavby. Realizovaný projekt je výsledkom architektonickej súťaže z roku 1971. Prvú cenu získal návrh mladého tímu v zložení Jozef Danák, Juraj Štecko a Jozef Žiaran. V súťaži sa mihli aj veľké osobnosti slovenskej architektúry, ako Ferdinand Milučký alebo Štefan Šlachta či Ján Fibinger. Súťaž teda predstavuje generačný zlom a bola jednou z prvých príležitostí na presadenie nových myšlienkových prúdov v architektúre neskorého modernizmu na našom území. Ďalšou výraznou črtou je priestorový kontext zadania. Objekt kultúrnej inštitúcie pridruženými spoločenskými priestormi vytvára hmotu, ktorú len ťažko v prostredí skryť. V súťaži sa tak stretli tradičné, vecne komponované objemy s návrhmi, ktoré postupovali cestou väčšieho rešpektu ku zvyšku historického kontextu okolia.  

    Na stavbe je možné čítať dva hlavné prístupy, ktoré imitovali prostredie. Na jednej strane to je hmotová kompozícia, ktorá delí na bočných stranách objem a veľké plochy sochárskym spôsobom na úzke, za sebou radené vertikálne pásy miestami prerušené pásom skla. Tieto pásy približujú minulé slohy gotiky a baroka, aby objem budovy priblížili jej okoliu. Zadná fasáda a priečelie zo strany námestia naopak používajú motív posunu a šikmé betónové plochy nadväzujúce na dnešnú siluetu okolia. Druhým dominantným prvkom je materiál. Hoci betón nie je širokou verejnosťou považovaný za materiál hodný historického prostredia,  ako jediný z moderných materiálov má vlastnosť postupného starnutia a zmeny odtieňu. Práve betón je hlavnou črtou a špecifickým prvkom Danákovho Domu kultúry. Kvalite objektu však v súčasnosti uberajú už zaniknuté princípy, ako otvorený voľne prístupný parter bez vsadených prevádzok, alebo fontány so sedením na Zelenom rínku, Tie mali tvoriť prostredie pre rast brečtanu, ktorý by postupne na zeleno pokryl betónovú fasádu. Atmosféru miesta ako šperk dodnes dopĺňa abstraktný oceľový reliéf od Jozefa Dóku. 

    Rekonštrukcia, ktorá začala v roku 2006, zahŕňala prestavbu vonkajších priestorov od Trojičného námestia, vybudovanie nových obchodných prevádzok a rekonštrukciu vnútorného foyer so šatňami a sociálnym zázemím, priestory schodiska tiež dostali kvalitné moderné osvetlenie. V súčasnosti slúži aj ako multifunkčná budova, ktorej súčasťou sú malé obchodné priestory, služby či reštaurácia.