História trnavských kín

História trnavských kín

Naspäť
Pohyblivé obrázky na filmovom plátne museli pripadať ľuďom na začiatku 20. storočia ako zázrak techniky. Možno predpokladať, že aj do Trnavy zavítali kočovné kinematografy. Trnava prežila bez kinosály celé prvé desaťročie 20. storočia.

Prvé kino sídlilo v bočnom krídle domu na rohu Hlavnej a Zámočníckej ulice (dnes Hlavná 16). Jeho zakladateľom bol Bratislavčan Félix Kutlík, pochádzajúci z Vojvodiny z rodiny slovenských národovcov, ktorí šírili v 19. storočí osvetu a vzdelanosť na Dolnej zemi. Keď v roku 1910 v Trnave zakladal kino, mal 27 rokov a pracoval ako bankový úradník v Prvej bratislavskej sporiteľni. Čo však viedlo Félixa Kutlíka, aby v Trnave otvoril kino a stal sa na rok jeho majiteľom, to sa asi už dnes nedozvieme. Jeho životná kariéra sa následne uberala rôznymi pozíciami v bankových inštitúciách až k postu riaditeľa banky. Kino fungovalo do roku 1916 pod vedením viacerých majiteľov. 

V roku 1925 bola v Trnave postavená prvá účelová budova na prevádzku kina. Trnavské adresáre z roku 1926 a 1930 spomínajú v Trnave iba dve kiná: Bio Invalid – Masarykova 7 a Bio Rádio – Slnečná ulica 2C. V roku 1926 sa medzi trnavskými spolkami nachádzal Okresný osvetový zbor, ktorého náplňou bol okrem iného aj dozor kín. Začiatkom tridsiatych rokov otvoril Fridrich Matzner v Trnave nové Pallace kino Apollo. Účelovú stavbu nového kina vybudoval na Matznerovom pozemku na rohu Štefánikovej ulice a Horných bášt (dnes Štefánikova 23) trnavský staviteľ Bilka. V nedeľu 1. novembra 1931 začalo premietať na modernom zvukovom prístroji. V marci 1932 sa v programe miesto kina Bio Invalid objavilo kino Tatra, ale jeho program bol uverejňovaný iba zopár týždňov. Adresár mesta Trnavy a okolia 1934 spomenul okrem kín aj dve požičovne filmov: Viktoria film na Pekárskej ulici a Tyrnavia – film Fridricha Matznera na Kollárovej ulici.

Kiná boli znárodnené Dekrétom o zoštátnení československého filmu podpísaným prezidentom Eduardom Benešom 11. augusta 1945. Na protest majiteľa kina Rádio Jána Klapku, kde žiada od l. Celoslovenského štátneho filmu náhradu za užívanie aparatúry, reproduktorov a zariadenia kina, ktoré boli zoštátnené (štát si ich privlastnil) mu ako odpoveď neskôr poslali tri stoličky z kina. Ján Klapka nebol odvtedy v žiadnom kine až do svojej smrti.

Povojnová brožúrka Sprievodca Trnavou z roku 1946 uvádzala aj štvrté kino v Trnave Coburg s bližšou adresou kultúrny dom – Coburgova kolónia. Po roku 1948 trnavské kiná premenovali. Z kina Rádio sa stalo kino Sloboda, z kina Apollo – kino Partizán, z kina Coburg – kino Stalingrad. Kino Tatra zostalo s pôvodným názvom akceptovateľným aj novou politickou garnitúrou. Do roku 1957 patrili pod Československý štátny film. V roku 1958 prebiehala na schôdzi mestskej rady diskusia o potrebe nového moderného kina v Trnave v strede mesta. V tejto súvislosti sa spomínal konkrétny projekt novej päťposchodovej budovy oproti budove novej pošty, kde malo byť medzi inými kultúrnymi miestnosťami zriadené aj moderné kino. Do socialistického plánovania sa dostala aj výstavba mestského letného kina v parku za budovou novozriadeného múzea. Letné kino – amfiteáter fungovalo od roku 1958, ale úplne dobudované bolo až v treťom štvrťroku 1959. V roku 1972 bolo v susedstve hotela Karpaty na Paulínskej ulici otvorené panoramatické kino Hviezda. Vtedy patrilo k najmodernejším kinám v Československu, filmy sprevádzal stereo zvuk. Bolo v ňom asi 400 miest na sedenie, sedačky boli drevené a sklápacie, neskôr ich vymenili za čalúnené. 

Deväťdesiatštyri rokov po otvorení prvého kina v Trnave sa začala história siete multiplexov. Tri nové sály multikina CINEMAX boli otvorené v roku 2004 v obchodnom centre MAX v Trnave. V roku 2015 pribudli ďalšie sály CINEMAX-u v obchodnom centre City Aréna. Kino Hviezda sa napriek modernej konkurencii v Trnave nezrušilo, ale v roku 2005 prešlo rekonštrukciou. Dostalo kvalitné sedadlá i novú klimatizáciu. Vymenilo sa premietacie plátno, opona aj podlaha, pred plátno umiestnili pódium. Dnes kino stále funguje pod Správou športových a kultúrnych zariadení v Trnave a sála s 320 miestami je využitá nielen na premietanie, ale i na koncerty a iné podujatia. Starý spôsob sledovania filmov pripomínajú v Trnave aj príležitostné podujatia ako Bažant kinematograf či trnavský projekt Filmového klubu Naoko pod názvom Kino pod hviezdami.